Čo je potrebné všímať si pri krvnom tlaku? Ako ho správne merať?
Aby sme vedeli odpovedať na túto otázku, musíme si uvedomiť, že normy pre krvný tlak sú stanovené pre pokojové podmienky. To znamená, že pred meraním krvného tlaku je vhodné 5 až 10 minút sedieť. Potrebné je tiež myslieť na to, že tlak klesá po jedle, preto by bolo dobré počkať s meraním po konzumácii jedla asi hodinu. Na druhej strane fajčenie a káva môžu krvný tlak zvýšiť, takže približne 30 až 60 minút pred meraním tlaku nefajčiť a nepiť kávu. Krvný tlak meriame 3-krát po sebe a v rôzne dni. Nevyhnutné je použiť správnu veľkosť manžety. Až pri naplnení týchto podmienok merania tlaku môžeme posúdiť, či je alebo nie je vysoký. Arteriálna hypertenzia (vysoký krvný tlak) je definovaná ako systolický TK >=140 mmHg a/alebo diastolický TK >=90 mmHg.
Ak lekár nameria zvýšený krvný tlak, čo to pre pacienta znamená?
Arteriálna hypertenzia je približne v 90 % primárna, to znamená, že zvýšenie krvného tlaku nie je následkom iného ochorenia. Ak je zvýšenie krvného tlaku následkom iného ochorenia, ide o sekundárnu hypertenziu. Liečba primárnej arteriálnej hypertenzie sa skladá z neliekovej formy liečby a liečby liekmi. A tu sa dostávame k odpovedi na otázku, čo môže každý z nás urobiť pre zlepšenie výsledkov krvného tlaku. Úpravou životného štýlu dokážeme predísť alebo oddialiť nástup hypertenzie, krvný tlak vieme zlepšiť aj pri rozvinutej hypertenzii.
Ako sa dá ovplyvniť krvný tlak zmenou životných návykov?
Medzi hlavné neliekové opatrenia pri arteriálnej hypertenzii patria: zníženie príjmu soli, to znamená nedosálať a nejesť veľmi slané jedlá, obmedzenie konzumácie alkoholu, prestať fajčiť, zníženie telesnej hmotnosti u ľudí s nadváhou alebo obezitou, dostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, telesná aktivita, vhodné je hlavne aeróbne cvičenie (chôdza, behanie, bicyklovanie, plávanie..) aspoň 40 minút 3 až 4-krát týždenne. Samozrejme patria sem aj ďalšie úpravy životného štýlu ako napríklad dostatok spánku.
Škodí vysoký krvný tlak našim cievam i vnútorných orgánov?
Riziko úmrtia na srdcovocievne ochorenia stúpa s výškou krvného tlaku, naopak, úpravou tlaku sa riziko vzniku srdcovocievnych chorôb znižuje. Medzi najvýznamnejšie poškodenia spôsobené vysokým krvným tlakom patria poškodenia srdca, mozgu, obličiek a tepien. Srdce je vysokým krvným tlakom poškodzované štrukturálne aj funkčne. Dochádza teda k zmenám tvaru a štruktúry srdca i srdcových tepien, ktorých následkom je zvýšená pravdepodobnosť rozvoja aterosklerotickej choroby srdcových tepien, srdcového zlyhávanie a porúch srdcového rytmu. Mozog je tiež komplexne poškodzovaný krvným tlakom.
Zvyšuje sa teda pri vysokom krvnom tlaku aj pravdepodobnosť vzniku cievnej mozgovej mŕtvice?
Samozrejme, riziko cievnej mozgovej príhody stúpa s výškou krvného tlaku a liečbou arteriálnej hypertenzie sa toto riziko znižuje. Ukazuje sa tiež spojenie medzi hypertenziou v strednom veku a zhoršením kognitívnych funkcií v neskoršom veku. Arteriálna hypertenzia je tiež významným rizikovým faktorom poškodenia obličiek a obličkového zlyhania. Čo sa týka postihnutia tepien, dlhodobo zvýšený krvný tlak zvyšuje riziko aterosklerotického poškodenia srdcových a aj periférnych tepien.
Súvisí vysoký tlak s cholesterolom a aké problémy nášmu telu spôsobuje?
Cholesterol (hlavne LDL cholesterol) zohráva významnú úlohu v poškodení tepien aterosklerózou. Rovnako aj arteriálna hypertenzia je významným rizikovým faktorom aterosklerózy a kardiovaskulárnych príhod. Takže kombinácia vysokého krvného tlaku a vysokého cholesterolu má za následok oveľa vyššie riziko srdcovocievnych príhod v porovnaní s prítomnosťou len jedného z týchto faktorov.
Čo znamená dobrý a zlý cholesterol? Ako sa dá stravou upraviť jeho hladina?
Zlý cholesterol sa označuje ako LDL cholesterol, ktorý je významným rizikovým faktorom aterosklerózy. Za dobrý cholesterol sa považuje HDL cholesterol, pretože ak je jeho hladina vyššia, je kardiovaskulárne riziko nižšie. Neplatí to ale úplne, pretože veľmi vysoké hodnoty HDL cholesterolu môžu ukazovať na zvýšené kardiovaskulárne riziko. Neliekové opatrenia tvoria neoddeliteľnú súčasť liečby vysokého cholesterolu a spočívajú predovšetkým v obmedzení príjmu živočíšnych tukov, zvýšení obsahu vlákniny v strave, v dostatočnej konzumácii ovocia a zeleniny, vo vyvarovaní sa nadmernej konzumácii alkoholu, ľudia s nadváhou by mali znížiť energetický príjem a samozrejmosťou je aeróbna fyzická aktivita rovnako ako pri liečbe vysokého krvné tlaku. Potrebné je tiež skončiť s fajčením.
Ktoré zdravotné problémy môže vyšetreniami odhaliť internista?
Čo sa týka okruhu tém, o ktorých hovoríme, teda vysokého krvného tlaku a vysokého cholesterolu, tieto problémy väčšinou zistí všeobecný lekár pri preventívnej prehliadke. Je ale možné, že sa prvýkrát objavia až ako „vedľajší nález“ pri internom vyšetrení z iných dôvodov. Úlohou internistu je pátrať po príčinách týchto ochorení. Zisťovať eventuálne poškodenie cieľových orgánov, navrhnúť pacientovi liečbu, nastaviť ho na túto liečbu a potom sledovať jej efekt, pozorovať, či sa nevyskytujú nežiaduce účinky a samozrejme prispôsobovať liečbu aktuálnemu stavu pacienta a aktuálnym poznatkom v medicíne.
MUDr. Oliver Kubička má špecializáciu v odbore vnútorného lekárstva, v internej ambulancii pracuje 21 rokov. Lekársku Fakultu Univerzity Komenského úspešne ukončil v roku 1995.
